Jdi na obsah Jdi na menu
 


Môj chov

                                 Niečo o mne

Pochádzam z rodu, kde sa chovali holuby pokial siaha moja pamäť. Holubárom bol môj otec aj dedo. Chovali rôznych krížencov z ktorými som začínal aj ja.

V roku 1989 po dobudovaní môjho holubníka som začal chovom rimanov. Začiatky boli tažké, chov sa my nedaril. Problém bol asi v tom, že všetky rimany chované v tom čase boli príbuzné.

V roku 1992 som sa dostal do Francúzska a podarilo sa my nadviazať priateľstvo z pánom R.Grossom, v tom čase sekretárom Klubu rimanov vo Francúzsku. Importovanými holubmy, som si pomohol, zvýšila sa plodnosť, váha a hlavne zlepšil sa typ chovaných holubov. Prišli prvé úspechy na výstavách, kontakty takmer so všetkými významnejšimi chovateľmi u nás a v okolitých štátoch. Kontakty s niektorými udržujem takmer štvrť storočia. Som členom Klubu koburských škrivanov a rimanov v Českej republike. 

Káždému rád poradím a srdečne pozývam na návštevu môjho chovu rimanov.  

 

                                    Môj chov  

Prvé holuby som kúpil od pána Máčeka z Maríkovej v novembri 1989. Jeho chov bol založený po holuboch p. Hnízdila zo Slaného, toho času majiteľa najväčšieho chovu rimanov Československu. Postupom času som nadviazal kontakt s poprednými chovateľmi z Československa. Problém bol v tom, že všetky holuby boli príbuzné.

Počas pobytu v Nemecku som v roku 1992 prvýkrát navštívil p. Remiho Grossa a priniesol 3 holuby, ktorými som si veľmi pohol. Potomstvo po týchto holuboch skvalitnilo typ, výzor hlavy a hlavne váhu, ktorá bola v tom čase problémom.

Postupom času som bol vo Francúzsku ešte 5krát a navštívil som aj ďalších popredných chovateľov, ako sú Webber, Harter a p.Losson.

V dnešnej dobe tu máme holuby, ktoré sa celkom určite nestratia v európskej konkurencii. Cesta ku kvalite nie je taká jednoduchá. Riman ako extrémny holub je plne odkázaný na chovateľa. Nutné je mať holubník značných rozmerov, krmivo v chovnej sezóne musí byť bohaté na bielkoviny.

v posledných rokoch vystavujem na vrcholových výstavách doma aj v zahraničí

Veľký vďak patrí mojejmanželke a synovi, ktorý sa mi o holuby starajú, keďže som väčšinu času pracovne mimo domova